HOAX & SPAM

HOAX

Ako vzniká hoax?

 Jeho vznik je vždy rôzny, napr.:

  • snaha zviditeľniť sa (spustiť lavínu), pričom pôvodca sleduje a fascinuje ho dosah jeho diela
  • nesprávne pochopenie niektorých skutočností, snaha odhaliť problém tam, kde nikdy nebol, ale tiež môže ísť o zvláštny dôvod 

Napríklad, keď niekto chce niekomu uškodiť a tak spustí HOAX namierený voči dôvere daného miesta, voči značke, či jednotlivcovi. 

  • za cieľom zisku

Spúšťačom HOAXU môže byť neraz udalosť v médiách, zlyhávajúci systém, neistota užívateľov daného miesta..... 

HOAXom sú aj rôzne správy, ktoré majú priniesť šťastie, ale vyžadujú presný počet ďalších ľudí, komu majú byť zaslané. Hlavným rozpoznávacím znakom HOAXu je to, že vy nemáte byť konečný adresát ale správa si vyžaduje poslanie ďalším priateľom. Aby dokázal HOAX prežiť a ďalej sa šíriť, správa nesie vetu v zmysle “Pošli to ďalej tvojim priateľom a varuj ich”.

Príklad hoaxu: hoax.sk/hoax/hoax-na-facebooku-sa-vyhraza-smrtou-tvojich-rodicov/

 

 

SPAM

 

Rozlišujeme dva druhy spamu - prvý je poslanie správy do množstva diskusných skupín (tzv. fórum). Tieto správy sú väčšinou zamerané na distribúciu pornografického materiálu, resp. na propagáciu určitých produktov, napr. z oblasti farmácie. Správa väčšinou nemá žiaden súvis s témou diskusnej skupiny. Je zameraný na ľudí, ktorí často čítajú správy, ale neposkytujú svoje emailové adresy. 

Druhý typ je emailový spam, zaslaný konkrétnemu človeku priamo na jeho emailovú adresu. Tieto adresy sa získavajú často prehľadávaním diskusných skupín alebo prehľadávaním webových stránok. Emailové adresy získavajú internetové roboty prehľadávaním stránok. Ďalším spôsobom ako získavajú adresy je vyplnenie formulára ponúkajúceho na prvý pohľad zaujímavú protihodnotu. Existujú špecializované firmy alebo jedinci, ktorí vytvárajú databázy adries a tie následne predávajú. Pretože množstvo diskusných skupín je dnes moderovaných a prevázkovateľ limituje prevádzku, pokúšajú sa spammeri dostať cez automatizované nástroje do čo najväčšieho počtu takýchto diskusných skupín. Na zabránenie masového prístupu sa v súčasnosti používa systém CAPTCHA.

Ochrana proti spamu

Ochrana proti spamu je komplikovaná. Problém je v tom, že neexistuje ostrá hranica medzi spamom a užitočnými emailami a neexistujú príznaky, ktoré by jednoznačne indikovali, že ide o spam. Následkom toho nie je možné vytvoriť prostriedok, ktorý by na sto percent likvidoval spam a na sto percent prepúšťal ostatné emaily. Existujú však celkom jednoduché opatrenia, ktoré umožnia minimalizovať množstvo spamov v emailovej schránke.

Čierna listina emailových adries - Email, prichádzajúci z adresy, ktorá je na čiernej listine antispamový program neprepustí. Avšak tvorcovia spamov o možnosti vytvoriť čiernu listinu vedia a tak jednoducho menia adresy, z ktorých svoje spam odosielajú.

Biela listina emailových adries - Do bielej listiny sa zapisujú overené adresy. Emaily, prichádzajúce z adries z bielej listiny antispamový program prepustí, aj keby obsahovali „podozrivé“ slová. Jedinou nevýhodou tohto postupu je, že človek je nútený stále dopĺňať bielu listinu o nové adresy.

Zoznamy spamov - Spam je celosvetovým problémom, a preto je samozrejmé, že sa na internete dajú nájsť zoznamy adries, z ktorých sú posielané spamy. Potom je jednoduché porovnať adresu odosielateľa správy, ktorú práve posudzujeme s verejným zoznamom spamov a ak adresa patrí do tohto zoznamu, je prakticky isté, že ide o spam. Ako u všetkých zoznamov i tu však je problém s jeho aktualizáciou – na zozname sú predovšetkým staršie adresy, ale chýbajú tam tie najnovšie.

Pokročilé antispamové programy - Primitívne antispamové programy hľadali v správe určitý reťazec znakov a keď ho našli, email prehlásili za spam. Filozofia týchto programov bola založená na predpoklade, že tvorcovia spamov používajú niektoré frázy a slovné spojenia podľa ktorých sa dá usúdiť, že ide o spam. Ak sa však nadiktujú antispamovému programu určité podozrivé slová zadrží všetky emaily, v ktorých sa tieto slová objavia.

Obrana útokom - Spam síce vymýšľa človek, ale realizujú ho stroje. Teoreticky najúčinnejší spôsob ochrany voči spamu by bol taký, pri ktorom by sa po obdržaní správy žiadalo od odosielateľa vykonávanie určitej „inteligentnej“ činnosti, ako napr. poslať správu ešte raz a do predmetu napísať šifru A42. Ak nešlo o spam, partner na druhej strane takúto správu (ak je preňho dôležitá) pošle. Ak išlo o spam, počítač na druhej strane si nebude vedieť s požiadavkou poradiť. Samozrejme, keby sa tento postup začal uplatňovať masovo, jeho účinnosť by rapídne klesla, lebo ľudia by neboli ochotní robiť dvakrát to isté. Preto hovoríme o teoretickej možnosti, ktorú si v praxi môžu dovoliť len niektorí ľudia.

Príklad spamu : hoax.sk/spam/spam-z-thorproject-udajne-ste-sa-sami-prihlasili-k-prijmu-emailov/